Zlozvyky pri načúvaní partnerovi

Problémy pri komunikácii nastávajú aj vtedy, ak dôkladne nepočúvame, čo náš partner hovorí, správne tomu nerozumieme či do jeho slov vkladáme iný význam. Nedorozumenie môže vzniknúť preto, že do toho.


Čo nám druhý povedal, si vkladáme význam, ktorý tam chceme počuť. Hovorí sa tomu:

Čítanie myšlienok

Býva to niečo, čo dopredu očakávame, alebo sa toho vopred bojíme. Napríklad partner sa v rozhovore odmlčí, a my si môžeme povedať:

- Mlčí, už o mňa stratil úplne záujem, čo hovorím, je mu fuk.

- Mlčí - čím som ho asi hnevala? ^ Mlčí, lebo mi niečo chce zatajiť.

- Asi ho nudím.

- Keď sa nebavíme o jeho záujmoch, ignoruje ma.

Sú dokonca aj situácie, kedy nás partner pochváli, a my si to "prečítame" negatívne. Tomu sa hovorí diskvalifikácie pozitívneho:

- Zase mi lichotí ... Vari bude asi chcieť?!

- Chová sa ku mne ako k decku, teraz ma chvália, za chvíľu ma bude karhať!

- Hovorí to len preto, aby mi zalichotil. Pritom sa mu to páčiť nemôže. ^

- Neznášam, keď ma chce zo súcitu utešovať. t No jo, jemu sa páči všetko, len aby mal pokoj, to nemôžem brať vážne.

Alebo:

Vláďa: "Pekne voniaš. Máš nový parfum? "

Žena to pochopí ako výčitku a odpovie:

Pavlína: "No, kúpila som si ho ... Ty si taky kupuješ, čo chceš! "

Niekedy dokonca môžeme na domnelé odmietnutie alebo domnelú kritiku odpovedať sami odmietaním alebo odvetnú kritikou. Pomocou "čítanie myšlienok" môžeme bez vážnejšej príčiny rozbiť aj dobrý vzťah. Proste čítame skryté úmysly a zámery tam, kde žiadne nie sú.

Prerušovania a skákanie do reči

Typický zlozvyk netrpezlivých ľudí. V partnerovi vyvoláme pocit, že mu nepočúvame, že nás jeho postoj nezaujíma a chceme sa presadiť hlavne sami.

Lucie: "Vieš, včera som hovorila s Ruženou. Hovorila o svojom manželovi, že ... "

Jano: "Růžena si stále narieka na všetko, a ty, aby si nezostala pozadu, potom na mňa taky nasazuješ ..."

Lucie: "Nie, tentoraz sa ním chválila, dostal sa do Milionára ..."

Jano: "Aby sa z toho nezbláznila ..."

Nereagovanie na oznámenie - nedostatok spätnej väzby

Nereagovanie na oznámenie - neexistencia spätnej väzby - je pre druhého nepríjemné. Ak nedáme najavo, že počúvame, môže mať partner pocit, že ho ignorujeme (a potom sa urazí), alebo že mu nerozumieme (a potom bude vysvetľovať znova a znova).

Martin: "Bolo by dobré sa už rozhodnúť, v koľko pôjdeme na ten výlet."

Petra: "Hmm, hmm ..."

Martin: "Tak v koľko ...?"

Petra: "Hmm ..."

Martin: "Už mám toho plné zuby, nikam nejdem ..."

Neverbálne odmietanie

Neverbálne odmietanie môže mať rad prejavov. Patrí sem pozerania sa mimo partnera, otáčanie sa k nemu bokom alebo chrbtom, robenie grimás, dohováranie sa očami s niekým za jeho chrbtom - to všetko môže partnera ponižovať alebo naštvať. Prejavy môžu vychádzať z mimiky, pohybov, postoje, tónu hlasu a pod Nesúlad toho, čo hovoríme slovami a čo mimoslovná, druhého zne-zaisťujú. Preto je dôležité, ako sa tvárime, gestikuluje, aký máme tón hlasu, kam sa pozeráme.

Ťažko nám partner bude veriť, že sme s ním spokojní, keď pritom zatíname ruky v päsť. Mimovoľné chybou roztržitých ľudí je, že mimoslovná dávajú najavo, že nepočúvajú. Netrpezlivo sa ošívají, poklepávajú si alebo podupávajú, obzerajú sa, sledujú hodinky či hrajú sa s pohárom. Aj keď potom povedia: "Chápem ťa ...," nevyznie to úprimne.

Zlozvyky pri načúvaní partnerovi


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky