Priateľ rodičia majú radšej Bývalky!

Zapáčiť sa budúcu svokru či svokrovi nie je žiadna samozrejmosť. Niekedy sa môžete snažiť akokoľvek, ale rovnako im nikdy nebudete dosť dobrá. Tou totiž je iná - tá pred vami. Lenže, čo s tým, keď ich syna toľko milujete?


"Keď som stretla Honzu, hneď som vedela, že on je ten pravý

Poriadny chlap, ktorého som dlho hľadala. Pohľadný, hodný a spoľahlivý gentleman, ktorých behá po svete tak sakramentsky málo! Naviac ešte s titulom JUDr. Čo viac by som si mohla ešte priať, "začína rozprávať Hanka. "Náš vzťah sa začal vyvíjať priam idylicky. Ale po skúsenosti z predchádzajúcich nevydarených vzťahov som predsa len stála aspoň jednou nohou na zemi. Najväčšiu obavu som mala z toho, aby som Honzovi bola dosť dobrá. Ja dievča z malého mesta, čo nedokončila vysokú. Ale Honza ma niekoľkokrát upokojoval, že ma jednoducho miluje aká som ... "

Snažil sa ma ochrániť

Bohužiaľ rovnaký názor nezdieľali jeho rodičia. Vlastne už pred prvou návštevou sme sa s Honzom prvýkrát a poriadne chytili. Honza sa, vtedy pre mňa ešte z nepochopiteľných dôvodov, vyhováral a nechcel, aby som išla za rodičmi s ním. Tak som na neho hneď vycestovala, prečo sa neprizná, že sa za mňa hanbí. Že je to fakt divné, že po pol roku vzťahu ešte nepoznám jeho rodičia, zatiaľ čo on bol u našich trikrát. Najskôr sa vyhováral na veľkú vzdialenosť. Keď to nezabralo, prišiel s tým, že rodičia rekonštruujú kúpeľňu, takže by to nebolo vhodné. Ale sľúbil, že nabudúce to už určite vyjde ... Bola som ale aj tak poriadne naštvaná a nedokázala si to nebrať osobne. Pritom Honza to myslel vlastne dobre. Nejspíš dobre vedel, čo sa bude diať ... Ale, to ja bohužiaľ ešte vtedy netušila ....

"Dokonalý dom hrôzy"

Z prvého stretnutia som bola dosť nervózna, ale zároveň sa tešila. Veď predsa tak úžasný chlap, ako je Honza, musí mať tiež úžasné rodičia, myslela som si naivne. Lenže to som sa náramne pomýlila. Zastavili sme pri nádhernej luxusnej vily. Dom aj záhrada vyzerali úplne dokonale. A ma začalo pomaly dochádzať, akí asi budú jej majitelia. Dokonalí rovnako ako ich luxusné trávnik? Odhadla som to celkom presne. Privítali ma síce so širokým úsmevom, ale cítila som, že to nie je úplne úprimné. Navyše som si nemohla nevšimnúť, ako ma jeho mama zišla pohľadom od hlavy až k päte. A jej výraz hovoril za všetko. Tvárila sa asi tak, ako keby som prišla na audienciu s kráľovnou v teplákoch. Len čo som si sadla do obrovskej kožené sedačky, čakala ma vlna ponižujúcich otázok. Čo vlastne že to robím? A prečo nemám tú vysokú? A aké ciele mám v živote ... Myslím, že pri výsluchu kriminálnej polície by mi bolo určite lepšie. Slzy som mala na krajíčku a želala si jediné - čo najskôr sa dostať z tohto "domu hrôzy."

Slečna dokonalá

Nakoniec som to nevydržala a odišla to predýchať na záchod. Nechápala som, ako v tomto Honza mohol vyrastať a pritom zostať tak "normálne." Cestou som si na chodbe všimla niekoľkých fotiek. Na niektorých z nich bol Honza s nejakou pohľadnú brunetkou. Musela som uznať, že im to spolu pristalo. Logicky ma napadlo, že to bude najskôr sestra. Potom mi ale došlo, že o žiadne nikdy nehovoril a hlavne ich objatí nevyzeralo zrovna súrodeneckej. A tak mi to nedalo a Honzu sa na neznámu slečnu spýtala. Ten bol mojou otázkou doslova zaskočený a začal niečo koktať. V tom sa do toho vložila jeho mamička. "To je Simonka. Honzíkova veľká láska. Len bol hlupák a nechal ju odísť do zahraničia ... "A potom si našiel teba, ty chudinka ... akoby som čítala jej ďalší už nevypovedané myšlienky. Honza sa snažil rýchlo zmeniť tému, ale mne bolo z toho všetkého zle. Takže je tu v hre ešte nejaká Simonka? Zrejme slečna dokonalá a skvelá partia? Kým ja som nejaká núdzovkou, čo len vypĺňa čas, než sa nám madam vráti? Nemohla som uveriť, že so mnou Honza hrá takú nechutnú hru ...

Nedokázala som sa brániť

Cestu späť som preplakala. Cítila som zlosť, ľútosť i beznádej. Honza ma ale celé tie dve hodiny cesty presviedčal, že Simona už je pre neho dávno minulosť. A že to bola ona, ktorá ho len sprosto využila a opustila. A z rečí rodičov si vraj nemám nič robiť, že sa to čoskoro podá. Len čo ma bližšie spoznajú ... Ale ja tušila, že toto sa najskôr nikdy nestane. Aj pri ďalších stretnutiach som totiž pochopila, že úspešná manažérka Simonka, ktorá si síce už žije svoj život niekde za veľkou mlákou, je pre nich ideálne ženou pre ich syna. A ja skrátka do ich "dokonalého života" nezapadajú. Skoro v každom našom rozhovore padlo jej meno. Simonka robila toto, vedela a dokázalo tamto ... Ako ja tú babu začala nenávidieť! Pripadala som si tak ponížene a chcela som im povedať, že je to vážne trápne mi ju takto stále dokola predhadzovať. Ale nedokázala som to. Márne som hľadala pomoc aspon u Honzu, ale ten len opäť všetko zahovoril.

Nevzdávam to

Bohužiaľ aj po poslednej návšteve som bola tak vytočená z ich správania a naštvaná na Honzova zbabelosť, že som bola rozhodnutá všetko skončiť. Ale keď som vychladla, došlo mi, že to nedokážem, že na to Honzu moc milujem. A tak som sa rozhodla nevzdať to a bojovať. Možno som naivný, ale dúfam, že im časom naozaj dôjde, že nie som žiadna chudinka. Že aj keď najskôr nikdy nebudem mať vysokoškolský diplom a nebudem ovládať tri svetové jazyky a niekoľko športov, zvládam zas iné veci. A hlavne to s ich synom myslím naozaj vážne. A on so mnou zrejme taky - veď už sa mi týždeň na prstenníku blyští krásny šperk. Zatiaľ je síce len zásnubný, ale snáď čoskoro ... Len ma trochu desí, čo na túto "úžasnú novinu" povedia budúci svokor a svokra ...

Priateľ rodičia majú radšej Bývalky!


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky