Nevera ako šanca

Neveru možno nepochybne vnímať aj ako nezanedbateľnú šancu. Šancu na zmenu. Vo všeobecnom povedomí bude zrejme prevládať poňatie, kedy pod pojmom "zmena" sa skrýva zmena partnera, výmena partnera manželského za partnera mimomanželského.


Takýto krok podstatnou zmenou nepochybne bude

Keby ste si potom náhodou montovali úslovie prechodu "z dažďa pod odkvap", potom ste možno nedopadli zďaleka ešte najhoršie. Možno častejšie pôjde o náhradu pokojného, ​​hoci treba niekedy zľahka rákosím a trávami zarůstajícího jazierka, divokú a len ťažko splavné riekou. Navyše bez potrebných zručností, záchranných viest a všadeprítomných záchranárov.

Argument, že druhá manželstvo bývajú stabilnejšie než tá prvá, tu možno prijať len s istými výhradami

Štatisticky vzaté zrejme áno. Uzatvárajú ich ľudia spravidla zrelší, nezriedka poučení skúsenosťami z predchádzajúceho manželstva. K tomu pristupuje aj obava zo spoločenskej stigmatizácie. Zatiaľ čo jeden rozvod ako by už bol dnes považovaný takmer za normu, každý ďalší už býva aj okolím vnímaný ako prejav nášho opakovaného zlyhávania. Relatívne pozitívny obraz druhých manželstva sa však náhle výrazne zotrú, ak z nich vyberieme iba tá, kde rozpad predchádzajúceho bol v príčinnej alebo aspoň časovej súvislosti s budovaním nového vzťahu. Záťaž, ktorú si do nového vzťahu prinášame, býva až neúmerne vysoká. Zdanlivá stabilita takto vznikajúcich spolužitie je teda založená skôr na obavách z onej stigmatizácia nejakým ďalším rozvodom, prípadne je daná aj ťažkosťami, ktoré by ďalší rozvod znamenal pre našu ekonomickú situáciu.

Neveru však možno vnímať tiež ako šancu pre upadajúci vzťah manželský

Niekedy naozaj až podobne limitnej situácie mobilizuje akési sebazáchovné mechanizmy. Prílišný pocit istoty spojený s nadmernou stereotypizace života, absencia zdravo primeranej miery napätia a aspoň hypotetické možnosti unikaniu vedú nezriedka k dojmu, že už žijeme len vedľa seba, nie spolu. Autentický výrok jednej klientky {"mám pocit, že všetko pekné už prebehlo a teraz ide len o to, aby sme už mali ten život konečne za sebou \') je dosť výstižným zobrazením podobnej situácie. Podotýkam, že klientke bolo tridsaťšesť rokov, vydávala sa vo dvadsiatich a obe jej deti boli už na strednej škole.

Podobná spolužitie môžu byť navonok veľmi pokojná, iba emócie ako by im boli bezozbytku amputované

Ten druhý nás už dokonca nedokáže ani patrične popudiť, naštvať či rozčúliť. Ale ani nadchnúť, lákať či citovo uspokojovať. Nevera tu môže zapôsobiť podobne ako kameň vrhnutý na hladinu až príliš pokojného rybníčku. Potom už je len a len na nás, či tú hladinu necháme opäť až nezdravo upokojiť, alebo či ju budeme naďalej primerane prevetrávať. Aby sme si rozumeli - sú aj iné a nemenej účinná provětrávadla než práve a len nevery. Snáď len jeden príbeh za všetky. V poradni ho rozprával jeden bezmála štyridsaťročný úspešný podnikateľ.

"Brali sme sa pred trinástimi rokmi, v roku 1990

Vtedy bola kopa nových možností, len ich včas uchopiť. S Evou sme sa ľahko dohodli - ja budem zarábať, rodinu sa pokúsim dobre zabezpečiť, ona sa postará o deti ao bežný domáci servis. Dosť dlho fungovalo všetko bez problémov. Ja bol denne dvanásť až štrnásť hodín v práci, doma vždy všetko v perfektnom poriadku. Vrátane oboch detí. Eva síce sem tam prejavila želanie, aby som sa im taky viac venoval, potom však ustala. Mal som dojem, že si jednoducho zvykla a je celkom spokojná. Vracíval som sa patrične uťahaný, celkom som vítal, že Eva už mnohokrát spala. Musím priznať, že som postupne strácal záujem io nejaké sexuálne radovánky. Manželku s deťmi som dva razy do roka posielal na nákladné dovolenky; ja si niečo podobné kvôli práci dovoliť nemohol. Prakticky nikdy sme sa poriadne nepohádali. Radšej sa nepýtajte, kedy sme niekedy boli tiež niekde spolu, tak dobrú pamäť proste nemám! Posledné dva roky už by som si mohol dovoliť v práci trochu viac vysadiť, chodiť domov predtým, aj nejakú spoločnú dovolenku by som asi časovo zvládol. Nejako sa mi ale nechcelo; mal som pocit, že aj Eva je spokojnejší, ak spolu nie sme. V tej dobe už sme spolu vôbec nespávala, náš vzťah by sa dal asi najvýstižnejšie opísať ako chladne prevádzkovo a pracovne korektné.
Keď sa pred rokom rozhodla nastúpiť do práce, bolo mi to v podstate fuk. Mal som len jednu podmienku - že sa tým pre mňa nič nezmení. Všetko zdanlivo vyriešil jej skrátený úväzok a platená pani na stráženie.
Asi pred pol rokom mi Eva oznámila, že má niekoho iného. Vzťah vraj trvá skoro tri mesiace, moja chyba, že som si ničoho nevšimol skôr. Zostal som ako obarený. Všetko by som čakal, dokonca aj tú jej neveru, zaskočila ma však má vlastné reakcie. Nielenže mi zrazu prišlo všetko strašne ľúto, ale ja si uvedomil, že nechcem stratiť ani ju, ani deti. Vtedy sme si zas po mnohých rokoch skutočne porozprávali.
Vraj čakala všetko možné. Že ju vyhodím, že budem vyhrážať, že mi bude všetko jedno, že sa pokúsim o formálne manželstvo - len aby som neprišiel o svoje pohodlie. Namiesto toho som sa o ňu začal znova uchádzať. Ako by sme vrátili všetko skoro o pätnásť rokov späť. Spočiatku mi nič moc neulehčovala. Neviem, ako dlho ich vzťah ešte pokračoval, viem len, že teraz už pár mesiacov žijeme zase naozaj spolu. Nechcem tvrdiť, že máme vyhrané, zároveň nechcem znova všetko pokaziť. Preto som tu u vás v poradni.

Možno to bude znieť hlúpo, ale ja by som jej snáď mal byť za tú jej neveru asi vďačný. Keby mi dávala svoju nespokojnosť ďalej najavo menej zreteľnou formou, asi by som si toho, že sa niečo deje, ďalej ani nevšimol. "

Aj tak môže vyzerať šance! Napriek tomu si myslím, že väčšia vnímavosť voči subtílnejším náznakom nespokojnosti by mohla viesť k rovnakému výsledku. Niektorí z nás však takúto vnímavosťou jednoducho obdarení nie sme.

Nevera ako šanca


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky