Milujem ťa, ale ...

Jarka sa veľmi dlho trápila nezáujmom svojich najbližších a ťažko hľadala, ku komu vlastne patrí. Otec ani mama na ňu nemali čas a všetko sa ešte zhoršilo, keď začala dospievať.


S tyran V JEDNEJ POSTELI

"Keď mi bolo dvanásť, začal ma otčim, zakaždým keď mala mama nočné, sexuálne obťažovať. U nás doma sa o sexe, ženských problémoch ani dospievania nikdy nehovorilo. Bolo to tabu. Čo som sa nepočuli od kamarátok zo školy, to som nevedela. Bola som stále ešte dieťa a naivne si myslela, že je jeho správanie normálne. Že jednoducho musím počúvať, čo mi nariadi. Začalo to vždy nenápadne, dotyky a osaháváním. Utierala som v kuchyni riad, potom som si išla odsťahovala do Prahy. Našla si niekoľko partnerov, ale so žiadnym z nich nespala. "Nedokázala som to. Prvý pražský partner bol veľa sexuálne aktívny a ja sa s ním chcela milovať, ale bohužiaľ to nešlo. Rozišla som sa s ním, pretože mi bol trikrát neverný.

Dvakrát som mu odpustila, bála som sa, že za to všetko môžem ja, ale potom to už nešlo

"Jarka nakoniec spala až so svojím štvrtým priateľom. Bolo jej dvadsaťjeden a chodili spolu tri mesiace. Na svoju stratu panenstva spomína lakonicky: "Mal narodeniny, tak to dostal ako darček. Nebolo to nič moc, ale, po pravde povedané, bol to náš najlepší sex za tie tri roky, čo sme potom spolu boli. Naša sexuálna frekvencia bola dvakrát až trikrát do roka. Najskôr bola nechuť z jeho strany, ku koncu to ale bolo vzájomné. Išli sme do postele, ja ho objala, chcela som mu dať pusu, on povedal, že sa túliť nebude, otočil sa a spal. "Pre Jarka bolo správanie jej partnera ďalším bolestným sklamaním. Ale pretože sama dovtedy nepoznala, ako má zdravý vzťah vyzerať, prežívala každým dňom len väčšie a väčšie peklo, z ktorého nedokázala odísť. "Priateľ ma neustále zhadzoval, ponižoval, ohováral. Najskôr som si myslela, že si robí srandu, alebo že je to normálne.

Potom som si zase nahovárala, že aj negatívna pozornosť je lepšia ako žiadna

Strašne som túžila po sexe, ale nebolo s kým. Bol ochotný sa so mnou vyspať, len keď sa mi ho podarilo opiť. Až potom bol dostatočne prítulný. Ponižoval ma aj tým, že si to robil sám pod perinou ... "Jarka však jeho správanie neustále ospravedlňovala. To je, ako potvrdzuje psychologička Szkanderová, u obetí psychického násilia úplne bežné: "V snahe porozumieť a vyrovnať sa s páchaným násilím, obete takmer zákonite prežívajú pocity viny a vlastnej zodpovednosti."

Z PRIATEĽKY slúžku

"K životu potrebujem lásku, ale z jeho strany som ju necítila," dokáže si dnes Jarka s odstupom priznať. "Hoci som vedela, že to nebude otec mojich detí, moja psychické puto k nemu bolo silnejšie, než odvaha odísť. Teraz spätne vidím, že som mala skôr vzťah s jeho mamičkou než s ním. "A potom vypočítava dôvody, kvôli ktorým vydržala tri roky života s tyranským partnerom:" Handicap zážitkov z detstva, nepripadala som si pekná, nemala som ideálnu postavu ... "Zdeňka Szkanderová Jarčino správanie vysvetľuje:" Voči psychickému týraniu sú náchylnejšie ženy, ktoré nepoznajú vlastnú hodnotu, inými slovami majú nízke sebahodnotenie, sebavedomie. Majú pocit, že si nezaslúži rovnocenné vzťahy a dobré zaobchádzanie, preto sa uspokojí s málom. "Jarka sa snažila nedostatok lásky" dohnať "tým, že bude dokonalá v praktických veciach:" navariť, poupratovať, o všetko sa postarať, poslúžiť.

Tým všetkým som si vypestovala rolu Ochraniteľky

Ošetrovateľky, spasitelky a slúžky, "priznáva po rokoch. Vďaky sa ale od partnera nedočkala. "Miesto pochvaly ma ešte viac zhadzoval pred kamarátmi, pred rodinou. Bola som na ňom závislá. Pretože som nemala vlastnú úplnú rodinu, pripútala som sa k nemu, k jeho sestre, bratovi, mamičke. Hľadala som u nich domov. "Keby však niekomu povedala, čo doma prežíva, nikto by jej neveril. Navonok totiž mnohokrát páchateľ a obeť pôsobí spokojne a vyrovnane. "Psychické násilie je ťažko dokázateľné, pretože na prvý pohľad nie je zrejmé, či je osoba skutočne psychicky týraná," ​​potvrdzuje psychologička. Páchateľ a obeť sú často blízkymi príbuznými alebo partnermi. "Obeťami psychického násilia sa stávajú ženy, muži i deti. Je rad príbehov, ktoré nikdy nevyjdú na povrch - odohrávajú sa totiž skryto, za múrmi domova, "dodáva Szkanderová. A nájsť pre psychické týranie dôkaz? Takmer nemožné. Obete o ňom totiž často odmietajú hovoriť. Hanbí sa.

AKO Z bludného kruhu VEN?

Jarka mala nakoniec šťastie v nešťastí (emocionálne a psychické násilie sa s každým ďalším cyklom zhoršuje) - priateľ sa s ňou totiž sám rozišiel. "Zavolala som mu, čo mu mám urobiť na večeru, a on mi odpovedal, že nič, že už nepríde. A to sme spolu bývali mesiac v novom byte. Po štrnástich dňoch mi priniesol kľúče a vrátil sa k mamičke, "spomína Jarka na partnera, ktorý jej dodnes dlhuje veľa peňazí. Ovšem nielen tie. Jarko emocionálne trýzeň poznamenala aj do ďalších vzťahov. "Keď som konečne stretla dobrého chlapa a mala v rukách dôkaz, že existujú muži, ktorí ma dokážu milovať, ktorí ma nebudú ponižovať a zrážať, pokazila som to nakoniec ja sama. Bola som príliš uzurpátorská. Mala som pocit, že keď mi partner trikrát denne nezavolá, nepošle mi päť esemesiek, že ma nechce, "zveruje sa Jarka.

Podľa psychologičky Szkanderové by mala Jarka vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychoterapeuta:

"Tí jej pomôžu odhaliť a zbaviť sa tráum a nespracovaných zážitkov, ktoré ju doteraz sprevádzali a bránili viesť plnohodnotný život. Inak sa bude len opakovane potýkať s podobnými vzťahovými problémami ako tomu bolo doteraz. "A ako príklad toho, že šťastný koniec nie je nemožný, uvádza jeden prípad zo svojej praxe:" Žena bola od svadby dlhé roky psychicky ponižovaná svojim manželom a jeho rodinou. Po úplnom fyzickom a psychickom zrútení sa dostala do rúk odborníkov a po dvojročnej intenzívnej terapeutickej práci na svojej osobe sa dokázala postaviť na vlastné nohy a pretrhnúť ničivé vzťahy. "K happyende ale obeť nikdy nedôjde, ak si neprizná, že niečo nie je v poriadku .. .

Milujem ťa, ale ...


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky