Je nevera normálne?

Koľko ľudí neveru odsudzuje, ale zároveň svojho partnera podvádza? Často sa dočítate, že muži ani ženy nie sú prirodzene monogamný tvorovia a nevera prestáva byť tabu, stáva sa niečím všeobecne akceptovateľným.


Či sa s ňou máte zmieriť aj vy, nad tým sa zamýšľa psychologička a sexuologička Laura Janáčková

Nedávno ku mne do ordinácie prišiel muž v strednom veku a priviedol so sebou dve ženy - manželku a milenku. Obe ho chceli pre seba, on si však medzi nimi vyberať nechcel. Mal rád obe. Rozčúlene ženy sa ma pýtali, či je to vôbec normálne? Ľudský druh má k dispozícii monogamný a polygamné stratégiu spolužitia, záleží len na situáciu, okolnostiach a kontextu, ktorú z nich si človek vyberie.

Monogamia je všeobecne v živočíšnej ríši veľmi vzácna a objavuje sa len tam

Kde je z hľadiska reprodukcie výhodnejšie starať sa o mláďatá spoločne. Z 1154 ľudských spoločenstiev, popísaných historicky či kulturněantropologicky, takmer tisíc, teda 87%, bolo alebo doteraz je polygamných. Konkrétne etnografické výsledky zloženie 1231 ľudských spoločenstiev z rokov 1960-1980 uvádzajú, že 186 z týchto spoločenstiev bolo monogamných, 453 povoľovalo príležitostnú polygynii, 588 bolo polygynních a štyri boli polyandrické. Polygynní vzťahy z hľadiska reprodukcie nemusia byť vždy tie najvýhodnejšie. Je napríklad dokázané, že ženy Aborigénov žijúci v monogamnom zväzku majú viac detí ako ženy z polygynních manželstva, a to nielen kvôli obmedzenejším zdrojom pripadajúcim v týchto zväzkoch na jednu ženu, ale aj kvôli stresu z konfliktov so spolumanželkami.

Zvláštnosti má aj polygynie praktizovaná v moslimských krajinách

Islam povoľuje mnohoženstvo, vo väčšine krajín však povoľuje najviac štyri manželky (sám Mohamed ich však mal podstatne viac). Najčastejšie sa tu však vyskytuje bigamie, kedy si manžel k manželke privedie ďalšie, zvyčajne mladšiu ženu. Vyskytuje sa tu však aj taký model spolužitia, keď muž má okrem zákonnej manželky sexuálny pomer s ďalšou ženou, najčastejšie so slúžkou, tzv konkubín. Polyandrie, teda spolužitie viac mužov s jednou ženou, je u druhu homo sapiens veľmi vzácna.

Tento model spolužitia preto predstavuje iba veľmi špeciálne riešenia určitých ekologických a ekonomických podmienok

Historicky doloženou povinnú monogamiu v Európe prvýkrát zaviedol Geršom ben Júda u Židov. Bolo to roku 1000 na synode v Mainz a bolo to len na skúšku - na prechodnú dobu jedného tisíce rokov - s odôvodnením, že hrozí čas pogromov a že za takýchto okolností sa uteká lepšie paru než skupine. Manželstvo, ako ich poznáme dnes - teda manželstvo spojené s "vernosťou" a predpísané pre všetkých -, bolo pre kresťanov uzákonené až na tridentskom koncile v roku 1563 a zavádzané do praxe bolo až v nasledujúcich desaťročiach. Koncepcia monogamného manželstvo ako potvrdenie romantickej lásky je potom ešte novšie a do značnej miery zostáva zvláštnosťou západnej kultúry. V histórii bolo totiž manželstvo vždy skôr inštitúcií na zaistenie majetku, na vytváranie aliancií a na zabezpečenie rodičovskej investície.

V modernom poňatí súčasného manželstva sa ešte zreteľnejšie prejavuje, že ani ženy, ani muži nie sú prirodzene monogamný. A rôzne štatistiky zhodne ukazujú, že viac ako polovica ženatých mužov aj vydatých žien pripúšťa počas manželstva neveru.

Je nevera normálne?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky