V pazúroch žiarlivca

Žiarlivosť k láske neodmysliteľne patrí. Ale čo keď je jej príliš a začne vás ničiť? Prečítajte si príbeh Veroniky, ktorá s chorobným žiarlivcom prežila niekoľko krušných mesiacov ...


S Pavlom som sa zoznámila na jednom mejdane

Od chvíle, kedy nás predstavila naša spoločná kamarátka, mohli sme na sebe oči nechať, začína spomínať Veronika. Pripadala som si, ako v jednom nádhernom sne. Toľko pozornosti a lásky sa mi ešte od žiadneho chlapa nedostalo. Keď mi potom po nejakej dobe ponúkol spoločné bývanie, ani chvíľu som neváhala ...

Všetko som obetovala

Lenže táto krásna "rozprávka" sa nakoniec zmenila v horor. Pavel začínal byť čoraz náročnejšie a naše schôdzky vyžadoval častejšie. Zanevrela som kvôli tomu dokonca na všetky koníčky a známe. Zrušila som aj obľúbené dámske jazdy s kamarátkami. Pamätám si len ako Pavol povedal: "Neželám si, aby si sa s nimi stretávala. Sú to len závistlivý mrchy, čo tí chcú zničiť vzťah. "

Pravidelné kontroly

Bola som tak láskou zaslepená, že som bez odvrávania poslúchla. Vôbec ma vtedy nenapadlo, že za tým jeho čudným správaním sa schováva "príšera" menom chorobná žiarlivosť. Lenže Pavlove nároky a zákazy sa stupňovali. Chodil mi pravidelne naproti pred firmu. Odviedol si ma ako nejakého psa, len preto, aby som náhodou nešla s niekým iným. Doma ma čakal podrobný výsluch: kde as kým som sa v práci bavila. Aj napriek tomu mi ale radšej mobil pravidelne kontroloval. A nedaj bože, aby som sa trebárs na ulici len jedným okom pozrela na nejakého chlapa. Hneď bol oheň na streche.

Práca ako útočisko

Samozrejme som sa mu snažila všemožne vysvetliť, že milujem len a len jeho a že ma iný chlapi nezaujímajú, ale neveril mi. Bol úplne posadnutý. Raz ho dokonca chytil amok a vyhádzal mi zo skrine všetky veci, ktoré boli len trochu vyzývavé. "Neprajem si, aby ťa niekto cudzí očumoval," reval na mňa. Najviac zo všetkého ho ale štvalo, že so mnou nemôže chodiť priamo do kancelárie a nemá ma tým pádom pod dohľadom. Zato ja sa tam tešila čím ďalej viac. Bolo to totiž jediné miesto, kde som normálne dýchala a necítila sa ako väzeň. Ale bohužiaľ som tam nemala nikoho, kto mi moje trápenie vyslyšal.

Záchvat

Až raz, keď Pavol odišiel na nákup, rozhodla som sa všetko vyklopiť do telefónu mame. "Mami, ten hodný Pavel, ktorého poznáš je v skutočnosti ..." bohužiaľ som to nestihla dopovedať. Začula som kľúče v zámku a tak som rýchlo zavesila. Aj keď som sa tvářela, ako, že sa nič nedeje, Pavol hneď spoznal, že som celá roztrasená. A tak začal ďalší výsluch. Samozrejme som všetko zapierala. A toho úplne dostalo. Ďalší z jeho záchvatov sa ale už nezaobišiel bez následkov. Jeho žiarlivý amok odnieslo nielen niekoľko kusov riadu, ale aj moja tvár. Keď som potom ležala uplakaná so sáčkom ľadu na tvári, Pavol bol zrazu ako vymenený. Stále sa mi ospravedlňoval a sľuboval, že už sa toto nikdy opakovať nebude. Aj tentokrát som mu bohužiaľ uverila.

Šrámy na tele i na duši

Bohužiaľ podobných situácií bolo ešte niekoľko. Na tele mi pribúdalo modrín a Pavol sa po každom svojom výlevy zas a zas ospravedlňoval a prosil o opustenie. "Hrozne moc ťa milujem a neznesiem predstavu, že by ťa mal nikto iný," hovoril stále dookola. Na jednu stranu sa mi svojím správaním príšerne zhnusili, na druhú mi ho bolo ľúto a nedokázala som ho opustiť. Ani potom, ako veľmi mi ublížil. Nemala som totiž dosť síl ani odvahy. A tak sa tento príšerný kolotoč hádok, výčitiek a rán opakoval stále dokola.

Záchrana

Nakoniec ma zachránila moja najlepšia kamarátka, tá ktorú som tak sklamala. Aj keď sme sa spolu niekoľko mesiacov nebavili, nedokázala prehliadať, ako so mnou Pavol zaobchádza. A keďže mala za otca psychológa, požiadala ho o pomoc. Ten nakoniec Pavlovi dohovoril a odporučil mu psychoterapiu. K môjmu prekvapeniu pomocnú ruku naozaj prijal. Zrejme si aj on uvedomil, že je vlastne chorý a sám to nezvládne ... A ja? Ja som dnes už našťastie celkom v pohode a som rada, že som tú veľkú lásku nakoniec prežila. Len bude asi ešte trvať nejakú dobu, než budem zas schopná nejakého vzťahu, priznáva na záver Veronika.

V žiare žiarlivosti

"Hovorí sa, kto žiarli, nemiluje. Ale nič sa nesmie preháňať. Žiarlivosť v medziach je úplne prirodzená av poriadku, pretože, kto nežiarli vôbec, tak zrejme ani nemiluje, ale aj žiarliť sa musí vedieť. Zlé je ak bezdôvodne žiarlite stále, na každého, a svojim žárlením partnera obťažujete a obmedzujete. Žiarli obe pohlavia a veľký rozdiel nie je a ni v tom, ako často. Líšia sa však v typoch žiarlivosti a vonkajších prejavoch. Muži sú zraniteľnejšie vo svojej ješitnosti a niektorí majú dokonca pocit, že sa od nich žiarlenie očakáva ako prejav záujmu. Sú tiež oveľa netrpezlivejší a viac sa u nich stretávame s "majetnícku" žiarlivosťou. V prejavoch bývajú transparentnejší. Na rozdiel od žien sa totiž žiarlivosťou neužírají, bez toho aby ju na sebe dali poznať.

V pazúroch žiarlivca


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky