Chvostom hejbu, celý deň jebu

Keď som bola v druháku na gymnáziu, našla som vo svojej skrinke nejakú obálku av nej bol napísaný tento primitívny verš: chvost hejbu, celý deň jebu. Uškrnula som sa tomu a hodila to do koša, svojou umeleckou hodnotou ma to nijako neuchvátila.


Autor tam podpísaný nebol, takže čo by som s tým mala robiť

Asi o týždeň neskôr v mojej skrinke bola obálka s tým istým odkazom, potom som našla dve iu seba v lavici. Otravovalo ma to, nepripadalo mi na tom nič vtipného. Takto to pokračovalo, dokonca som našla také obálky aj v našej domovej schránke. Začalo ma to celé trochu desiť - kto a prečo to posiela?

Nevedela som, čo mám robiť, rodičia sa tomu smial, že vraj si zo mňa nejakí spolužiaci robia srandu. Nojo, srandu, ale potom tie obálky chodili niekoľko mesiacov, pol roka, rok. Či som mala oči otvorené akokoľvek, nevidela som v škole vôbec nikoho, kto by sa správal divne, ani moja kamarátka, ktorej som sa so všetkým zverila. Povedala som si, že to nechám plávať, a ďalšie polrok ten odkaz neprestal chodiť v zalepených obálkach. Nastúpila som do tretieho ročníka a zvykla si podozrivé papiere proste rovno vyhadzovať do koša.

Potom k tomu ale došlo, všetko sa zmenilo

Okrem listov mi začali na mail chodiť aj oplzlé obrázky a videá, tiež nejaká počítačová nahrávka, vždy to obsahovalo túto rýmovačku. Bola som presvedčená, že by som okolo toho mala začať nejako právne konať, ale naši stále nemali čas zaoberať sa takými Voloviny a ja sama som si nevedela rady. Nakoniec som váhala tak dlho, až som urobila chybu. Keď som sa večer vracala z tancovanie, niekto ma totiž zozadu chytil, hodil mi cez hlavu vrece a napchal na zadné sedadlo auta. Plakala som a prosila, ale mala som zviazané ruky a auto sa rozbehlo. Išli sme dlho a celú dobu tam hrala tá debilné nahrávka s textom chvost hejbu, celý deň jebu. Strašne som sa bála.

Potom sme zastavili a niekto ma vyviedol do nejakého domu

Strhol mi vrece z hlavy - boli sme v nejakej chate alebo starom ošúchanom dome. Obzrela som sa po tom násilníkovi as hrôzou zistila, že ho poznám. Bol to spolužiak z vedľajšieho ročníka, vôbec sa nenamáhal maskovať tvár. Ťahal ma k pohovke av očiach mal úplne nepríčetný lesk. Išiel z neho hrozný strach. Bol na mňa hrubý, prinútil ma sadnúť si na pohovku a pozerať sa. Potom si serval nohavice a začal mi pred tvárou mávať svojím ohromným palicou. Reval ako zmyslov zbavený: chvost hejbu, celý deň jebu! Niekoľkokrát za sebou a bezmocne svojimi boky, takže ten jeho chvost sa naozaj Hejbal, až ma ním bol zo strán cez tvár.

Potom ma zaľahol a začal sa mi dobývať do nohavičiek a chrochtal mi do ucha, že ma bude naozaj jebat celý deň

Prosila som a pokúšala sa vymaniť, ale bohužiaľ som proti nemu nemala ani tú najmenšiu šancu. Surovo sa mi prehrabal kundičkou a potom do mňa vrazil svojho vtáka a začal zúrivo prirážať. Nasucho to moc bolelo, navyše ho mal naozaj abnormálne veľkého, takže mi spôsoboval len a len bolesť. Všade som potom mala modriny od jeho ťažkého tela, faciek a päsťou, ktorými ma držal na mieste. Trvalo to nekonečne dlho, jeho kláda mi stále narážala na dno mojej kundičky a skoro ho prebodával. Za celú dobu na sebe nedal poznať ani známku toho, že už by sa snáď blížil k vyvrcholeniu. Serval zo mňa aj mikinu a tričko, olizoval mi kozičky, štípal ma do bradaviek alebo ma do pŕs vyložene bil.

Po dlhých desiatkach minút zmenil polohu, prevalil ma z boku na brucho a potom do mňa začal prenikať zozadu

Čas od času zanôtil ten príšerný verš, bol jednoducho duševne úplne vyšinutý. Tak hrozne som sa bála klásť ešte nejaký odpor, pretože som si spomenula na všetky násilnícke psychopatov, ktorí najskôr znásilňujú a hneď potom vraždí. Tento však snáď mal chúťky len na niekoľkohodinové šoustání. Keď sa do mňa konečne urobil, oknom som videla prvé náznaky úsvitu. Lenže nočná mora pokračovala, pretože klacek mu vôbec neklesnul, s radosťou si ma zase natočil inak a ďalej mučil chudáka moju boľavú pičku. Cez slzy som ani nevidela a všetko ma bolelo.

Jeho kokot ma stále drtil rovnakú razanciou a vôbec neochabol

V rozkroku som cítila príšerné pálenie spojené s bolesťou, chvíle mi pripadalo, že snáď omdliem. Lenže zrazu sa stalo niečo neuveriteľného - dvere od chaty niekto vyrazil, ozval sa krik, niekto toho chalana zo mňa strhol. Potom si pamätám útržkovité, ako ma nakladajú do záchranky, ako som v nemocnici, na výsluchu. Poriadne neviem, ako sa podarilo nás vystopovať, ale myslím, že to bolo niečo vďaka môjmu mobilu. Chlapec bol odsúdený a za to, čo mi urobil, ho odo mňa raz čaká pomsta.

Chvostom hejbu, celý deň jebu


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky