Závislosť na sexe: Choroba, alebo výhovorka pre neverné?

Závislosťou na sexe ospravedlňuje svoje zálety nejeden slávny muž. Mužom je všeobecne prisudzovaná vyššia miera sexuálneho pudu, ale musí byť zviazaná s neverou? Naozaj nie je v ľudských silách pudenia odolať?


A vážne si slávni myslí, že sa na ich pletky nepríde?

Slovo závislosť sa spája s kdečím - závislosť na drogách a iných návykových látkach, závislosť na nakupovaní, na jedle, na mobilných telefónoch, na sexe ... Sexuálna závislosť nie je výmysel poslednej doby. Tento termín sa v médiách objavil už v polovici 80. rokov. V roku 1985 zverejnil americký psychológ Allen Goodman štúdiu, podľa ktorej je 5% dospelých Američanov závislých na sexe. Presné kritériá tejto závislosti však nebola stanovená.

O päť rokov neskôr sa tento termín dostal na verejnosť znovu

To keď ním ospravedlňoval svoju neveru hollywoodsky herec Michael Douglas a po ňom rad ďalších slávnych mužov. Väčšina sexuológov však pri vyslovení tohto slovného spojenia odmietavo krúti hlavou. "Závislosť na sexe neexistuje; je to pojem čisto novinársky a nie odborný. Novinári radi hovoria o rôznych závislostiach - napríklad na hracích automatoch alebo na nakupovanie, ale to nie je závislosť v psychiatrickom zmysle slova.

Ide o kompulzívna čiže nutkavé správanie, ktoré je neurotického charakteru a vyznačuje sa naliehavosťou a opakovaním určitých činností

"Hovorí sexuológ Peter Weiss a dodáva, že skutočne závislý môže byť človek iba na psychotropných látkach - nikotínu, alkoholu, heroínu a iných drogách. Ostatné "závislosti" sú psychické problémy. Človek "závislý" na sexe sa nemiluje preto, že si to žiada jeho telo. Potrebuje to jeho psychika - dotyčný sa snaží pohlavným stykom znížiť svoje psychické napätie. Sexuálna závislosť je podľa Petra Weissa klam, výmysel médií av neposlednom rade v niektorých krajinách sveta tiež vynikajúci biznis, lieči sa ako každá iná psychická porucha - psychoterapeuticky pomocou skupinové alebo individuálne terapie a farmakologicky.

Nevera, kam sa pozrieš

Podľa posledného reprezentatívneho výskumu sexuálneho správania obyvateľstva SR sexuológov Weissa a Zvěřiny uviedlo 35% vydatých žien a 55% ženatých mužov, že boli alebo sú svojim partnerom neverní.

Psychologička a sexuologička Laura Janáčková vysvetľuje neveru u mužov "väčšie túžbou po variabilite partneriek"

"Kým samičie vajíčka sú v prírode vzácnym tovarom a žena si ich šetrí pre toho najvhodnejšieho uchádzača, muži majú v jednej ejakulácii desiatky miliónov spermií, teda nimi môžu plytvať," hovorí odborníčka. Z toho vyplýva, že ak sú ženy neverné, potom obvykle s geneticky kvalitnejším mužom, než je ich stály partner. Kým muži sú neverní z prostej túžby zabezpečiť pokračovanie svojej genetickej línie. "Nielen z tohto dôvodu muži podvedome túžia po väčšej sexuálnej variabilite ako ženy. Je jasné, že nová žena muža vzrušuje ďaleko viac než žena vlastné, hoci môže byť menej krásna aj menej inteligentná, "dodáva Laura Janáčková.

Za striedaním partnerov však podľa psychologičky Zuzany Lišková nemusí byť len sex

"Motivácia je vždy sýtená z viacerých zdrojov. A zjednodušene by sa dalo povedať, že čím zložitejšie osobnosť, tým viac motivačný zdrojov, "tvrdí odborníčka. Nevera úspešných mužov podľa jej slov nie je iba prejavom "hladu po mladom mäse". Často ide o výmenu partnerky, ktorá pozná muža z doby, kedy bol ešte chudobný a bezvýznamný, za novú, vzťahujúce sa k jeho novej identite. "Niektoré celebrity sa navyše domnievajú, že k ich prepychové vile, luxusnému vozu a oblekom renomovaných značiek jednoducho akosi patrí mladá krásavica - čo okrem iného súvisí aj s kultom mladosti v euroamerickej kultúre," dodáva. Ďalším dôvodom nevery môže byť nízke sebavedomie (s každým ďalším milencom a milenkou si človek potvrdzuje svoju hodnotu), u starnúcich mužov sú potom zálety protestom proti starnutiu - dúfajú, že s mladou ženou v náručí budú ľahšie vzdorovať času.

Prekliata zamilovanosť

Hoci je nevera "vidieť" hlavne u známych osobností, existuje aj vo väčšinovej spoločnosti. Zuzana Lišková sa často stretáva s týmito dôvodmi záletov: žízni po láske u jedincov neochotných zmieriť sa s faktom, že každá zamilovanosť raz pominie, a potrebou zmeny u tých, ktorí nedokážu bojovať s - pravda - ubíjajúcim manželskými stereotypmi. Keď je človek zamilovaný, dochádza v mozgu k uvoľňovaniu fenyletylaminu.

Vďaka nemu vidíme svojich partnerov "ružovo"

Prispôsobujeme im svoje správanie, záľuby aj zvyklosti a pri sexuálnych aktivitách nemyslíme na nikoho iného. Postupne ale dochádza k zníženému účinku fenyletylaminu a naše videnie sa mení - zamilovanosť prechádza v lásku av partnerstve, o tie však nie je jednoduché starať. "Dnešná doba nevere nahráva," hovorí Ondřej, ktorý bol svojej partnerke v minulosti neverný. "Kam sa pohnete, tam je sex a sex a sex a všetci sú z toho úplne paf. Nad neverou sa všetci akoby pohoršujú, ale na druhú stranu je to rajcuje, "dodáva.

Žijeme v dobe, keď väčšina sexuálnych tabu padla a lákadlá sú na každom kroku, ale naozaj nie je v ľudských silách odolať vábeniu libida? "Mnohí muži hovoria, že je uchváti jediný okamih a potom už si jednoducho nedokážu pomôcť. Striedaním sexuálnych partneriek napĺňajú svoju túžbu po väčšej sexuálnej pestrosti, "hovorí Laura Janáčková a dodáva:" U slávnych ľudí je samozrejme väčšia pravdepodobnosť, že sa dopracujú k nevere. Nie je to však závislosťou na sexe, ale jednoduchou príležitosťou k sexuálnym vzťahom. Pre väčšinu žien sú totiž títo muži veľmi atraktívny. Je to dané nielen ich prístupom k zdrojom, ale hlavne sociálne viditeľnosťou. Z pohľadu evolučnej sexuológie sa z nich stávajú vodcovské samci, ktorí sú mnohokrát prirodzene promiskuitný. " Tento názor zdieľa aj Peter Weiss, podľa ktorého slávni jednoducho využívajú to, že sú pre druhé pohlavie atraktívny. "Pretože čo si budeme rozprávať, nie je lepšie afrodiziakum ako sláva a bohatstvo," usmieva sa. Skrátka a dobre: ​​príležitosť robí zlodeja. Ale vyhovárať sa na závislosť? Absurdné.

Závislosť vs. hypersexualita

Sexuálna túžba je prirodzenou súčasťou života každého človeka, ale úroveň libida má každý inú. Žijú medzi nami jedinci, ktorí sú celoživotne pohlavne chladní, aj takí, ktorí trpia nadmernou potrebou. "Väčšina stavov, ktoré médiá označujú za závislosť na sexe, býva podmienená zvýšenou sexuálnou túžbou. Nejedná sa však o závislosť na sexe, ale o sexuálnu dysfunkciu menom hypersexualita, "upozorňuje psychológ a sexuológ Petr Weiss. Hypersexualitu odborník definuje ako zvýšenú sexuálnu potrebu vybitia týkajúce sa mužov i žien. Ale práve v pojme "zvýšený" je problém. Pretože ako určiť, čo znamená zvýšená potreba, keď v sexe neexistuje žiadna pevná norma, a všetko počnúc frekvenciou sexuálneho styku a končiac rôznorodými sexuálnymi praktikami, je čisto individuálne?

Niekomu stačí milovať sa raz za mesiac, inému to nestačí dvakrát denne

Čo z toho je normálne? Všeobecne možno podľa Petra Weissa povedať, že hypersexualita začína tam, kde nutkavá potreba uspokojenia človeku znemožňuje alebo výrazne znepríjemňuje každodenný fungovanie; ak sa len ťažko sústreďuje na iné veci ako na tie, ktoré súvisia s erotikou, pokiaľ mu potreba sexuálneho styku alebo masturbácie narúša vzťahy či profesionálne aktivity, potom to možno považovať za poruchu. "Nemýľme si však hypersexualitu s prostým nesúladom sexuálnych potrieb v páre. Hypersexuálny jedincov je v populácii len malé percento a ja sám som počas svojej kariéry videl len niekoľko málo prípadov, snáď by som ich aj spočítal na prstoch oboch rúk. U slávnych, o ktorých sa hovorí ako o "závislých na sexe", sa väčšinou o hypersexualitu nejde. Ide o obyčajnú nedisciplinovanosť a nezdržanlivosť. "

Rozdiel v chuti

Rozdiel v chuti na sex je normálne a objavuje sa v každom vzťahu. Stáva sa pomerne často, že zatiaľ čo jeden z partnerov by sa miloval denne, druhý "to" potrebuje raz za dva týždne alebo ešte menej. V takom prípade sa samozrejme kompromis hľadá veľmi zložito. "Ja ponúkam riešenie," hovorí sexuológ Petr Weiss. "Všestranne najvýhodnejším a vzťah neohrozujúcim riešením je masturbácia." To znie jednoducho, že?

Ale je tu háčik - a ten dobre pozná Ondřej

Pri súloži s novou partnerkou nejde len o "úľavu", ale nová žena mu dodá to, o čom hovorila Zuzana Lišková - sebavedomie: je chcený, prijímaný, chválený .... Hoci sa možno desí toho, že by mohol svoju milenku oplodniť, v skutočnosti ho k nevere svojím spôsobom tiahne i pudová potreba prítomná od dávnoveku: rozsievať svoju genetickú informáciu, čo to len ide. A kombinácia týchto dvoch faktorov je silnejšia než kontrolka blikajúce kdesi vzadu v hlave, že by sa práve na tú jeho neveru mohlo prísť. Celebrity - necelebrity, v tomto presvedčení sú všetci zajedno: u mňa sa to neprevalí.

Nevera je všade okolo a priznáva ju väčšina Čechov

Čo s tým? Mali by sme už v ranom veku odhodiť ilúzie a zmieriť sa s tým, že sľub manželskej vernosti nie je nič viac než prázdne slovo? Alebo neprepadnúť skepse a veriť, že práve nášmu vzťahu sa nevera vyhne? Ťažká otázka. Ale snáď ešte ťažšie je naučiť sa nezbavovať sa zodpovednosti za svoje činy. Niekedy je vážne veľa zložité odolať. Veď život je predsa tak krátky a ... Psychologička a sexuologička Laura Janáčková hovorí, že stratégiu svojho sexuálneho správania si každý volí sám. Nikto sa nerozhoduje v "bezvedomí", či bude neverný alebo nie. Človek - cez všetky pudy a potreby - je zodpovedný za svoje správanie a jeho dôsledky a vždy má na výber, či nasledovať inštinkt, alebo držať slovo.

Sexuálnu túžbu má každý, ale úroveň libida býva rôzna. Niekto je celý život pohlavne chladný, iný trpí nadmernou potrebou.

Závislosť na sexe: Choroba, alebo výhovorka pre neverné?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky