Zamilovala som sa do priateľa svojej dcéry. A zviedla som ho.

Prežívam najhoršie chvíle svojho života, a zároveň ma po dlhej dobe ma stretlo aj niečo krásneho. Láska. Lenže som sa zamilovala úplne nesprávne - do priateľa svojej dcéry. A bohužiaľ nezostalo len pri platonického vzťahu.


Neviem, čo mám robiť, ale je mi jasné, že na správne riešenia už je neskoro.

S dcérou Andreou žijeme už roky samy. Vydávala som sa skoro, už v dvadsiatich rokoch, a Andrejku sme počali zrejme hneď o svadobnej noci. S manželom sme boli šťastní a nič nám nechýbalo. Bohužiaľ pred desiatimi rokmi tragicky zomrel pri autonehode.

Niekoľko rokov som sa z tej rany spamätávala, a nebyť Andrey, asi by som nemala motiváciu, prečo ďalej žiť

Len vedomie, že ma potrebuje, ma prinútilo každý deň vstať a fungovať ako mama. S Andreou sme si tak vytvorili veľmi blízky vzťah, boli sme vždy skôr kamarátky ako mama s dcérou. V puberte sa za mňa nehanbila, asi aj kvôli smrti otca bola už odmala dosť rozumná a vážnejšie ako iné deti. Nechcela treba ani chodiť na diskotéky. "Čo by si tu sama robila, mami, radšej budem s tebou doma a pustíme si film," hovorila mi. Musela som ju nakoniec vyháňať, bála som sa, aby potom nezostala medzi svojimi rovesníkmi nejako osamotená.

Po Petrovom smrti som sa z tej rany niekoľko rokov spamätávala

Až pred piatimi rokmi som bola schopná uvažovať o sebe nielen ako o mame, ale aj o ženskej, ktorá by ešte nechcela byť sama. Lenže všetky pokusy o nový vzťah stroskotali. Utrápená smutná ženská s dieťaťom jednoducho nie je žiadne terno - a presne takto som na chlapov pôsobila. Po niekoľkých neúspechoch som rezignovala a zmierila sa s tým, že už asi budem žiť sama.

Andrea pred rokom zmaturovala a začala študovať v Prahe

Domov jazdí na víkendy, síce nie úplne každý týždeň, ale snaží sa čo najčastejšie. V prázdnom byte som si svoju samotu začala uvedomovať ešte viac. Andrea si všimla, že som nešťastná, a tak pred štvrť rokom oznámila, že so sebou na návštevu privezie svojho priateľa, aby bolo v byte trochu živo. Adama som predtým videla len na fotkách. Vedela som, že je to jej spolužiak z fakulty, aj keď o dosť starší, a že sú spolu prakticky od začiatku, čo do školy nastúpila. Ale až keď sa objavil vo dverách môjho bytu, uvedomila som si, ako je to pekný chlap. Áno, nie chlapec, ale dospelý chlap. Adamovi je tridsať a jednu školu už má hotovú. "Takže nielen pekný, ale taky šikovný," blyslo mi hlavou, keď sme si podávali ruky. Díval sa na mňa pritom tak skúmavo, že som sa začala červenať ako malé dievča.

Po dlhej dobe som zažila pocit, aký žena má

Keď je jej v prítomnosti nejakého muža dobre. Pri tom prvom stretnutí som si to ale ešte neuvedomovala. Andrea si však všimla, že som v dobrej nálade, a navrhla, že s Adamom prídu častejšie. Protestovala som, že on má určite na práci iné veci ako otravné návštevy u starej ženskej, ale Adam sa len zasmial, o akom veku hovorím. A za štrnásť dní prišiel s Andreou zase. Vyrazili sme si na výlet na Ještěd, potom sme zašli na večeru a spoločne v troch do kina. Bolo mi krásne ako už dlho nie. Doma sme si ešte otvorili fľašu vína. Andrea nie je moc zvyknutá piť a nakoniec nám po hodine popriala dobrú noc s tým, že ona si ide ľahnúť. Zostali sme s Adamom sami v obývacej izbe a fľaša bola zrazu prázdna.

Neviem, čo ma to napadlo

Asi za to mohlo to víno, inak by som k tomu nezobrala odvahu. Ale zrazu som sa zdvihla, zhasla svetlo, vrátila sa na pohovku a sadla si Adamovi obkročmo na klin. Namiesto aby ma odstrčil, chytil ma za zadok a začal bozkávať, ako by to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. "Toto som chcel urobiť hneď prvý deň," stihol ešte povedať a potom nasledoval sex ako z gýčovitého filmu - bleskurýchle strhané oblečenie a uponáhľanej milovanie na pohovke sprevádzané opatrnými výkriky "ticho, ticho". Keď sme skončili, išiel sa Adam osprchovať a potom do izby k Andree.

Ráno pri raňajkách som sa klepala od strachu, mala som pocit, že Andrea musí okamžite všetko spoznať

A hlavne som sa strašne hanbila, bolo mi zo seba zle. Adam konverzoval a vtipkoval, ako by sa vôbec nič nestalo. Na jednej strane som mu bola vďačná, na druhú som sa cítila dotknutá, že sa takto dokáže správať. Naša rozlúčka bolo chladnejšie ako obvykle.

Po zvyšok nedele som plakala a premýšľala, ako sa z tejto morálnej kocoviny vyhrabať. O to väčší šok prišiel, keď mi večer pípla smska z neznámeho čísla: "Musím ťa zase vidieť. Čo najskôr. Adam. "Nepoznala som sama seba, keď som trasúcimi sa prstami odpovedala:" Ja teba tiež. Príď čo najskôr ". Druhý deň stál vo dverách.

Odvtedy žijem dvojaký život a mám pocit, že sa každú chvíľu musím zblázniť

Navonok som milujúca a chápavá matka, ktorá vypočuje dcérine sťažnosti, že je Adam poslednou dobou "nějakej divnej". Vnútri sa celá trasiem - hrôzou, že sa to prevalí, studom, aká som mrcha, nemôžem spať kvôli pocitom viny a súčasne ani kvôli motýľom v bruchu, ktoré mám zakaždým, keď si na Adama spomeniem.

Náš vzťah je čisto sexuálne, vídame sa len kvôli tomu v mojom byte

Dvakrát som bola dokonca za Adamom v Prahe a išli sme do hotela. Lenže ja som sa zamilovala. Zakaždým, keď sa na Andreu pozriem, viem, že by som jej to mala povedať, ale nedokážem to. A nemám ani silu sa opýtať Adama, ako to vidí on, pretože sa bojím, že by som ho stratila a prišla o tie neopakovateľné okamihy, ktoré s ním prežívam. Nech s ním zostanem, alebo sa rozídeme, nech sa to Andrea dozvie, alebo nie, všetko je zle. Obe byť šťastné nemôžeme.

Zamilovala som sa do priateľa svojej dcéry. A zviedla som ho.


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky