Priateľ ma vydiera. Keď sa s ním rozídem, spácha vraj samovraždu

S Lukášom chodím niečo málo cez pol roka. To podľa mňa nie je zas tak dlhá doba, aby sa dal náš vzťah považovať za ten "osudový a životné". Ja som ale fakt, že Lukáš pre mňa nie je ten pravý, uvedomila už oveľa skôr.


Posledné tri mesiace sa snažím s Lukášom rozísť - lenže z jeho strany čelím vydieranie, ktoré nedokážem ignorovať

Hrozí mi, že keď ho opustím, niečo si urobí. Viem, že sa hovorí, že tí, ktorí o samovražde takto okato hovorí, to v skutočne nemyslí vážne az ich strany ide práve len o citové vydieranie. Lenže Lukášovo správanie počas doby, čo spolu sme, bolo a je tak zvláštne, že si v jeho prípade nie som úplne istá, a preto som k definitívnemu rozchodu stále nezobrala odvahu.

S Lukášom sme sa zoznámili jednoducho - sme totiž spolužiaci na fakulte, obaja študujeme históriu

V prvom ročníku sme sa nejako míňali, pretože nás bolo veľa a na seminároch sme sa moc nestretávali. Ja som si potom v lete našla brigádu v knižnici neďaleko školy. Lukáš si tam skoro denne chodil pre knižky a niekoľkokrát sme sa dali do reči. Ja som bola ale vtedy zadaná, a tak som to brala len ako normálne rozprávanie. Skoro celý druhý ročník sme sa spolu už viac bavili, ale stále len v medziach kamarátstvo. So mnou sa medzitým doterajší priateľ rozišiel, a tak som bola sama. Lukáš o tom vedel a začal ma postupne dosť viditeľne uháňať. Niekoľko týždňov som ale všetky pozvanie odmietala, na nový vzťah som sa necítila.

Nakoniec som sa ale nechala "ukecať" a išla s ním na konci semestra na večeru

Rozprávanie to bolo celkom príjemné, kým len tak znenazdajky neprehodil: "Vlani v lete som sa chcel zabiť. Išiel som s nožom na cintorín na Vyšehrad, ale cestou som ťa stretol v metre. A zrazu ma to úplne prešlo. Takže si ma vlastne zachránila. " Hovoril to ale s tak dobrosrdečným úsmevom, že som to vtedy zobrala ako nejakú divnú srandu, zasmiala sa a viac sa v tom nešťourala. Po večeri sme sa priateľsky rozišli a ďalší deň v škole si na prednášku sadli vedľa seba. Lukáš ma počas nej vzal za ruku - a tak sme sa nakoniec dali dokopy.

Boli sme spolu asi tri týždne, keď mu umrel pes

Bol to rodinný miláčik, ale už starý, a tak ho rodina nechala uspať. Lukáš vyzeral, že to s ním ani moc nepohlo, ale trval na tom, že sa s ním musím ísť pozrieť na Luckyho hrob. U neho potom dostal regulárny hysterický záchvat, o ktorej som nevedela, čo si myslieť. Snažila som sa ho utešovať, ale súčasne som bola celkom znechutená. Na prejavy smútku mal samozrejme nárok a ja by som kvôli psovi bola smutná týždne, ale toto bolo niečo naozaj podivného. Cestou k nemu domov hovoril stále len o smrti a umieraní a neprestal s tým ani po tom, čo sme spolu ležali v posteli.

"Ja už mám vymyslené, ako raz umriem. Chcem si o tom rozhodnúť sám. A bude to na cintoríne na hrobe niekoho slávneho. Treba Máchu. Vzal by som si nôž a podrezal si tam zápästie a krv by tiekla po náhrobku ... " Neveriacky som ho počúvala a spomenula si aj na jeho prvú zmienku o niečom podobnom počas tej prvej večere

A začala som pochybovať, či je toto chalan pre mňa. Potom bola situácia niekoľko týždňov celkom normálne. Podnikali sme bežné veci ako akékoľvek iné páry. Lukáš je naozaj veľa šikovný, má neuveriteľný prehľad a to mi na ňom imponuje. Nech sme sa rozprávali o čomkoľvek, vždy z toho vznikla zaujímavá debata a to ma bavilo.

Lenže potom sa začali postupne vynárať rôzne veci, ktoré mi na ňom vadili

Trebárs to, že sa večer nechcel umývať, ani keď sme sa chystali milovať. Vraj sa sprchuje ráno a to stačí. Keď som mu vysvetľovala, že kvôli určitým veciam by to ale bolo na mieste, urážal sa, že mi snáď nevonia. Niekoľkokrát som to prehrýzol, ale raz sme sa kvôli tomu začali hádať v autobuse cestou ku mne na koľaj.

Z mojej pôvodne nevinné otázky, či si spolu nedáme horúcu sprchu, vytvoril zase hysterickú scénu

Snažila som sa ho upokojovať, pretože autobus bol plný ľudí. "Ticho, necháme si to na doma, jo," miernila som ho. V reakcii na to vyletel zo sedačky a začal kričať. "Ak to nechceš robiť, pretože nie som osprchovanej, tak si to urob sama!" Cestujúci sa po ňom zdesene otáčali. Za pár metrov prišla zastávka na znamenie uprostred továrenské štvrti, a Lukáš tam vystúpil.

Mala som hrozný hnev a hanbila som sa, že to počul celý autobus. Došla som sama na koľaj a všetko vo mne bublala. Bola som rozhodnutá všetko ukončiť. Ešte nahnevaná som si ľahla do postele a snažila sa si čítať. Asi hodinu potom, čo som prišla, sa zrazu veroniky dvere a Lukáš vrazil dovnútra.

"Jo tak ja tam skoro hodinu trčím v poliach, než sa sem dostanem, a ty si pokojne čítaš!"

Vyšiel na mňa. Neverila som vlastným ušiam, ale prinútila som sa k pokoju a povedala: "Nikto ťa predsa nenútil, aby si vystupoval. Mala som za to, že ideš domov. " Chvíľu na mňa pozeral, potom ale zrazu úplne skleslo a začal sa mi ospravedlňovať, že nevie, čo to do neho vošlo. A na dôkaz svojej dobrej vôle vliezol pod sprchu. Bola moja hlúposť, že som sa - asi preto, že už som nechcela absolvovať ďalšiu hádku - vtedy nerozhojdala k zásadnému hovoru a namiesto toho sa s ním ešte milovala.

Druhý deň sa správal celkom normálne a aj ďalšie dni boli pohodové, ale napriek tomu som už vnútorne bola rozhodnutá to skončiť. Odvahu som zobrala až za dva týždne. Boli sme sa prejsť na Vyšehrade a Lukáš znenazdajky začal hovoriť o tom, čo si dáme tento rok k Vianociam a kam by sme mohli ísť v zime na hory. Uvedomila som si, že to musím stopnúť hneď. A tak som mu popravde povedala, že už dlhšiu dobu si myslím, že náš vzťah nemá zmysel, pretože sa k sebe nehodíme, a nechcem v ňom pokračovať.

S obavami som čakala na jeho reakciu, ale napodiv zostal úplne pokojný a povedal len:

"Ja si to nemyslím, podľa mňa sa k sebe hodíme skvele. Ale keď to hovoríš ... "Dál ma držal za ruku, ako by sa nič nestalo, a za chvíľu nadviazal zase pri vianočných darčekov. "Ty si ma asi nepochopil, to nebola len úvaha, ja sa chcem rozísť," povedala som už o niečo ráznejšie. Reakcia bol obdobná. Keď sa to opakovalo tretíkrát, nevydržala som a skríkla na neho. "Je koniec, chápeš to? Takže ja teraz idem preč a ty si to nejako Preber, prosím. "A rýchlo som išla preč, s obavami, že sa za mnou rozbehne a začne nejaká scéna.

To sa nestalo, ale o pár minút neskôr, keď som už čakala na metro, mi prišla smska:

"Toto mi nemôžeš urobiť. Ak sa nevrátiš, skočím! "Chvíľu som ten text neveriacky čítala, potom som sa rozbehla späť a ako magor lietala po Vyšehrade. Lukáša som nakoniec našla sedieť na hradbách s nohami spustenými nadol. "Ja som vedel, že ma neopustíš," rozžiaril sa, zoskočil a objal ma. Nevedela som, čo robiť, a tak som ho rýchlo ťahala preč. Potom sme sa rozlúčili v metre, každý išiel na inú stranu. Druhý deň v škole sa správal, ako by sme boli stále pár!

Od tej doby som sa s ním pokúsila rozísť už asi päťkrát alebo šesťkrát

Situácia sa stále opakuje: Pri osobnom hovoru robí, ako by to vôbec nevnímal, a potom mi chodia smsky na tému samovražda. Keď to urobil druhýkrát, napísala som mu naspäť, aby prestal s tým vydieraním a zmieril so situáciou. Potom dva dni neprišiel do školy, mal vypnutý mobil, a keď som šialená zvonila u neho doma, nikto neotvoril. Objavil sa tretí deň a mal zaviazaná zápästia. Podľa jeho správanie si myslím, že si nič neurobil a len je obviazal, ale isto to neviem.

Ďalšie pokusy skončili podobne

Súčasný stav je taký, že spolu netrávime žiadny čas mimo ten v škole, kedy sa Lukášovi vyhnúť nemôžem. Tam sa on aj naďalej chová, ako by bol môj priateľ. Objíma ma, berie za ruku, bozkáva. Keď nie sme v škole, volá mi, píše smsky, ako by sa nič nedialo. To, že spolu nič nepodnikáme, nijako nekomentuje. Akonáhle mu ale neberiem mobil alebo neodepíší, chodia mi odkazy typu "Chceš mať na svedomí život človeka, ktorý ťa miluje?" Mám pocit, že čoskoro budem samovrah skôr ja, pretože táto situácia sa nedá vydržať. Nie som ale psychológ (aj keď Lukáš by zrejme potreboval psychiatra) a neviem, ako s ním hovoriť, aby rozchod konečne akceptoval a ja som mala pokoj ...

Priateľ ma vydiera. Keď sa s ním rozídem, spácha vraj samovraždu


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky