Nie sú päťky ako päťky ...

Každý z nás má niečo, bez čoho by sa s radosťou obišiel. A každému z nás niečo chýba. Pod slovom handicap si väčšina ľudí nepredstaví golfového hráča alebo dostihového koňa, ale človeka v kolieskovom kresle. Handicap je rýdzo subjektívna kategória, biľag.


Ktorý si so sebou nesie každý z nás

Niečo, s čím sa v živote stretávame, kvôli čomu trpíme as čím sa ťažko vyrovnávame. Ja som napríklad v puberte čoby vyžla s pusou zadrôtovanou strojčekom túžila po poprsie veľkosti číslo päť. Teraz päťky mám. Ovšem dioptrie. Čím menšia bola moja nádej, že mi vyrastú slušná prsia, tým hrubšie sklá mi sedela na nose. Vražedná kombinácia.

Na strednej som nosila odporné ružové okuliare so sklami veľkými ako pivné tácky a hrubými ako dno pollitra a podprsenku

Ktorá sa skádala z dvoch plochých trojuholníčkov látky a bola tak zúfalo malá ako moje sebavedomie. Okuliare som schovávala vo vrecku až do doby, kedy ma moja dobre maskovaná slepota dohnala k úteku po električkových koľajniciach po moste Légií so súpravou číslo 9 za chrbtom. Proste som tú električku, ehm, akosi nevidela. Tomuto incidentu predchádzala ešte jedna zaujímavá scénka. S okuliarmi vo vrecku som na jednej diskotéke omylom pobozkala úplne cudzieho človeka, na čo sa s nevôľou pozeral môj vtedajší partner stojaci o tri metre ďalej. Môj skrývanie handicap ma vtedy počas jediného mesiaca málom pripravil o partnera a stačilo málo a kvôli svojmu stupidnímu hanby za svoju krátkozrakosť som skončila v koľajisku ako Anna Karenina. (Jej samovražda bola podľa môjho názoru ostatne tiež trochu krátkozraká.)

V predvečer svojich devatenáctých narodenín som prebdela noc nad bilancovaním své biedne genetickej výbavy a vážne som rozmýšľala nad tým

Že svoje utrpenie rázne ukončím skokom z okna. A skúsim to znovu v nejakom Prsnatá a Bystrozraký tele dcérky londýnskeho milionára (pri mojom šťastí by som sa ale aj tak narodila ako ôsme dieťa vietnamského pastierika mulov). Nakoniec som si v hlave vytvorila zoznam vecí, ktoré na sebe považujem za pekné, a vecí, ktoré vnímam ako životnú nespravodlivosť. V ľavom, "pozitívnom" stĺpci stálo: dosť inteligentný.

V tom pravom, "negatívnym" sa to hemžilo podstatnými a prídavnými menami odvodenými od aspiku

Tuku, nárokové plošiny, slepúch a krtka. V duchu som potom celý zoznam rozdelila do kategórií "má dať" a "dal" (myslené stvoriteľ) a podumala nad tým, proti čomu sa dá bojovať as čím sa holt budem musieť zmieriť. V dôsledku svojej nočnej bilancia som si nechala ostrihať svoje Superdlhý spľasnuté vlasy na krátke mikádo. Začala som behať, aby som zatočila s rozospatým stehnami, a zaobstarala si kontaktné šošovky, aby som na tie svoje vypracované nohy videla. So šošovkami sa vyparil komplex zo silných okuliarov, s krátkym strapatým účesom ma opustil strach z nevýraznosti a priemernosti. Len rozmery stehien odolávajú pravidelnému pohybu statočne až dodnes a ja na ne vďaka kontaktným šošovkám moc dobre vidím ...

Celý život podlieham vlastným komplexom

Ktoré sú založené na objektívne malých, ale subjektívne gigantických handicapoch všetkého druhu. Nespomínam si, že by som sa ako dieťa nejako výrazne podceňovala. Zlom nastal v puberte, kedy som počas jedného roka vyrástla o dvadsať centimetrov, zdrátovali mi zuby tak, že som pri každom slove vypľúvala kašovitú bielu penu, az alergia na kov mi na tvári naskákala vyrážka, ktorá precízne pokryla zvyšok miest nezasiahnutých akné. Uznajte, že toto sa v kombinácii s hrubými okuliarmi s veľkými plastovými obrubami s detským dizajnom prakticky rovná spoločenskej samovražde. (Slovo samovražda v tomto ľahko depresívnym článku neobjavuje už tretíkrát náhodou). Vtedy som sa "kamarátila" s Editou. Edita vyzerala v trinástich ako malá Karolina Kurková, mala značkové všetko od ponožiek až po puzdro na legitku a na rozdiel odo mňa bola hrozne obľúbená, pretože nosila celej triede sladkosti a vedela skákať gumu. Sedela som s ňou v lavici, pretože som verila, že do mňa vstúpi aspoň kvapka jej dokonalosti a že sa aspoň na chvíľu ohrejem v odlesku jej krásy.

Edita ma programovo deptal, ztrapňovala pred spolužiakmi a hriala sa vedľa mňa ako zmija na slniečku

Dlho mi trvalo, kým som sa pozbierala zo všetkých ústrkov a nehanebnosti, ktoré na mne napáchal fakt, že som bola jej nohsledov. Aj keď sa naše cesty po základnej škole rozišli, často som v zlých časoch na slečnu "dokonalú" spomínala. Kedykoľvek sa mi urobil pupienok na čele, vždy keď som zazrela v skúšobnej kabíne svoj zadok, kedykoľvek som mala podozrenie, že sa niekomu nepáčim a nemá ma rád, vždy ma napadlo, ako jednoduché to má Edita, naša nafúkaná a sebavedomá Karolina Kurková zo základnej školy .

A potom som ju stretla

Teda skôr ona stretla ma. Pripravovala som sa zrovna na záhradke pred kaviarňou na Malostranskom námestí na svoju prvú obhajobu na súde a rostřesené ruky som si nervózne utierala do krátkej sukne (ktorá bola poistkou, keby som zabudla paragrafy). "Ahoj Renča," ozvalo sa predo mnou a tam stála čudná tučná pani s čelenkou na mastné hlave, miminom v ruke a hlavou Edity. Prisadla si. Ostávala mi hodina do začiatku súdu a v spoločnosti mojej nenávidenej a všetkými milovanej Edity utiekla ako voda. Rozprávali sme sa a moja zášť prameniaca z nespravodlivosti všetkého, čoho sa na mne tahle princezná v detstve dopúšťala, pomaly vyprchali arkádami kaviarne. Do súdnej siene som vletela s oneskorením ako uragán a kratučký suknička mi vtedy prvýkrát zachránila profesijnú česť.

S Editou si občas vyjdeme na kávu a ja už viem

Že táto "bezproblémová" bytosť má odmalička silnú cukrovku a pichá si do brucha inzulín, rozvrátená rodina jej kompenzovala nezáujem balíky darčekov a peňazí a teraz je samoživiteľka, pretože otec jej dieťaťa dostal akútny strach zo záväzkov a zmizol na Ďalekom východe. A tak si hovorím, že nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj za krásnou tvárou vašej zdanlivo bezproblémové kolegyňa sa môže skrývať osobné trápenie. Úplne každý na tomto svete bojuje s nejakým handicapom, nech už má podobu logopedického problému, vrodené vady, alebo fóbia z výšok. Za mesiac idem na laserovú operáciu očí. Takže mi zostáva už len: a) veľký zadok (1 ks), b) miniatúrne poprsie (2 ks), c) strach z výšok, d) prudká alergia na kovy, e) ofina husto kučeravějící na vlhkom vzduchu. A čo vy? Nech to je čokoľvek, bojujte, a hlavne - vykašlite sa na zoznamy!

Nie sú päťky ako päťky ...


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky