Do naha

"Vyzliecť sa!" Povedala som chladne. Náhle uprostred rozhovoru o krásach šumavskej prírody. "Teraz?" Vyhrknul a úplne sebou škubnul. Ešte chladnejšie a oveľa tichšie som zopakovala. "Vyzliecť sa!"


Jurov očarujúce sebaistý úsmev sa pomaly menil v detsky bezbranný a dychtivo očakávajúci

Aj držanie tela, gestá boli úplne iné, ako by sa zároveň narovnal a zároveň stiahol. Milovala som tieto zmeny. Sadla som si na peň a pozorovala ho. S chuťou som nechala úplne voľný priechod pocitom svojim. Ako by som si tým rozkazom a chladom v hlase siahla do iného sveta. Áno obaja sme sa preniesli na inú planétu v úplne inej galaxii. Váhavo sa na mňa zadíval a všimol si prútika, ktorý som cestou odlomil a práve som z neho doškubávala posledné lístie. Bol ním ako hypnotizovaný. Zasvištěla ​​som ním vzduchom a mlčala. Jirkova oči zkulatěly a dostávali oddaný úplne odzbrojujúci výraz. Pomaly Spona gombíky košele. Dobre vedel, že diskutovať nemá zmysel. Žili sme spolu rok. Vyzliekal a starostlivo skladal jednotlivé časti oblečenia. Až stál úplne nahý a bosý na mäkké vrstve ihličia. Hlavu sklonenú, ruky zopnuté pred telom a kryjúce pohlavia. Aj on videl, ako som sa zmenila ja. Kochala som sa tým pohľadom. Sála som do seba jeho rozpaky, jeho radosť z tých rozpakov, jeho radosť z hry, jeho radosť z bezbrannosti i jeho radosť z radosti mojej.

Prišli sme osláviť prvý rok života spolu a strávili nádherné druhé medové týždne

Hotel vybral Jirka av podstate ma v piatok uniesol z práce. Sám všetko zbalil a pripravil. Bolo to príjemné prekvapenie. Až na pár problémků u mňa v práci s náhle nahlásenú dovolenku. Odhadol čas úplne presne. Obaja som už mali dosť a Hrabal z posledného. Toto krátke zastavenie a nádych sme nutne potrebovali. Potrebovali sme ho aj pre seba navzájem.Teď na mňa padal smútok z toho, že zajtra ideme zase domov. A pozajtra opäť do práce. Hru uprostred lesa určite nečakal. Aj ma napádala až včera na výlete v meste. Kúpila som tam niekoľko metrov povrazu. Už od večera som sa tešila, ani dospať som nemohla.

Vstala som a vytiahla z batôžku šatku a zaviazala mu oči

Intenzívne som zacítila ďalšie prepnutie. Čas prestal existovať. Zastavil sa na mŕtvom bode. Viedla som ho za ruku k stromu, opatrne vyberá cestu, aby nezakopnul, ani sa na nič neprepichli. Nechal sa viesť ako malé dieťa s absolútnou dôverou. Práve tá odovzdanosť a statočne dôvery bola neuveriteľne vzrušujúce a posilňujúci, inšpiratívne a opájející. Postavila som ho chrbtom k vyhlídnutému stromu a ruky zviazala vzadu za stromom. A nechala niekoľko minút v tichosti čakať, čo bude ďalej. Znateľne znervóznel.

Pomaly a potichu som sa tiež vyzliekla

A začala ho nežne hladiť na tvári. Nastavoval ju mojim dlaniam a ľahko vzdychal vzrastajúcim vzrušením. Jeho hrudník napnutý spoutáním rukou za stromom priamo vyzýval k hrám. Pokračovala som pomaly v hladkanie a ľahkom dráždenie kože končekom prútika. Dávala som si na čas a nevynechala ani kúsok. Obzvlášť okolo bradaviek som si dala záležať, starostlivo sa vyhýbajúcu práve bradavkám. Krásne sa stiahli, mal je veľmi citlivé Snažil sa pohnúť tak, aby sa o mojej ruky utrel. Vzala som teda ďalšie povraz a priviazala mu hrudník a panvu pevne k stromu. Tá bezmocnosť ho vzrušila tak, že penis už tak pevne trčiace dopredu začal pulzovať. Chvíľou absolútneho pokoja a ticha som ho nechala trošku vychladnúť a potom nerušene pokračovala ďalej. Až dole k členkom. Na tie som navliekla slučky povrazu a pritiahnutím k vedľajším stromom som Jirkovi napla a roztiahla nohy pekne do šírky. A úväzy pevne napla spätným pritiahnutím k stromu, u ktorého bol priviazaný. Jirka vzrušením sotva dýchal. Aj ja už bola vzrušená a pomaly cítila, ako vlhnem. Len to ešte nebolo dokonalé, ešte mohol hýbať hlavou. Tú som zafixovala poslednom povrazom pevne stiahnutým okolo čela. Teraz už mal k dispozícii naozaj len prsty na rukách a nohách. A blikaj ďalšie prepnutie. Úplná bezmocnosť. Absolútna nemožnosť čokoľvek ovplyvniť. Hrala som si s ochlpením na hrudníku, s pupkom, so slabinami, s vnútornou stranou stehien, s semenníkmi, s ušnými lalokmi. Nielen čas ale aj priestor sa scvrkol len na naše najbližšie okolie. Spokojne som pozorovala svoje dielo. Po celom tele mi prebehovali husia koža, vzrušením som ľahko vibrovala a dlane sa mi potili.

Videla som, ako je napnutý, vedela som, že čaká, kedy dostane prútikom

Vzala som prútik a dala mu ho na chvíľu podržať naprieč do úst. Držal a chvíľu napätím ani nedýchal. Zvýšila som vzrušenie jemným ocumláváním bradaviek. To už zo seba vyrážal vzduch cez prútik v zuboch. To už mu stáli aj vlasy na hlave, ostatne aj mne. A z penisu kvapkali kvapôčky lásky. To bola tá pravá chvíľa. Chytila ​​som prútik a čakala, až ho pustí. Otáľal len chvíľku. Chvíľu som s ním len svišťala vo vzduchu. "Prosím, prosím, prosím" vyrážal zo seba medzi nádychmi

Brušné svaly pevne stiahnuté v očakávaní rán

Rýchlo som vyplatila prvých päť cez brucho. Prútik bol tenký, takže to pekne štiepalo. Koža krásne zružovela, ale myslím, že to ani nevnímal. Nechala som Jirku vydýchať a pokračovala ešte raz päť. A potom ešte desať na stehná. Striedavo a striedavo. Nevidel, takže nemohol odhadnúť kam. Napínal sa celý a napínal úväzy. Fučal a sťažka oddychoval, ale skôr vzrušením. Ani ja už nemohla. Medzi nohami som cítila pulzovanie krvi. Vzala som penis do ruky, druhú ruku som pritlačila na svoj rozkrok a sotva som niekoľkokrát pohla rukou, striekal. Striekal strašne ďaleko a slastne hučali. Môj orgazmus ma ohlušil návalom krvi do uší a podlomili mi nohy.

Prebrala som sa celá podrápaná od nejakého porastov predtým na zemi

Obzrela sa a videla, že Jirka vyčerpaním visí v povrazoch. Malátne som vstala a skoro bez sily, ešte sa chvejúce, som povolila uzly a uvoľnila všetky úväzy. Mal kôru stromu obtištěnu na chrbte a zadku a na vnútornej strane rúk. Ľahko som mu reliéf masírovala, ale sotva sa držal na nohách. Sadli sme si na peň opretí chrbtom a hlavami o seba a zbierali sily k návratu. Čas i priestor dostávali staré svoj poriadok a tvar. Vtáky opäť spievali, muchy bzučal., V diaľke sa od cesty zase ozval zvuk prechádzajúcich áut, ľahké a tichoulinké šumenie lesa. Opäť som sa nemohla nabažiť návrate jeho charakteristického úsmevu. Dnes ho mal naozaj veľa vyčerpaný, ale šťastný a spokojný. Už len pohľad na neho ma naplnil pocitom všeobjímajícího všehomíra, nevysloviteľnými šťastím. Obaja sme si pre dušu priniesli z tamtoho sveta ohromnú dávku energie, obnovili už reznoucí kľúč k zásobám energie toho druhého, ale zdanlivo bezdôvodné fyzické vyčerpanie bolo veľké. Cestou som sotva plietli nohami. Na hoteli sme zjedli snáď polku prasaťa. Personál viditeľne nervózněl pri objednávke tretej večere. Len ľahký dotyk nohou pod stolom. Len moje stlačení Jirkova členku medzi vnútornej strany mojich chodidiel, na zlomok sekundy vrátil popoludňajšie zážitok, tichoulince zachřestil kľúčom v zámku.

Do naha


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky